Terasa z drevokompozitných materiálov WPC
Kompozitné materiály sú ideálne pre vonkajšie použitie. Premýšľate, z čoho si postaviť terasu, záhradné schody, chodníček, alebo čím obroubit bazén? A hľadáte príjemný materiál, na ktorom by ste mohli odpočívať len na uteráku alebo na lehátku, chodiť bosí, stolovať aj grilovať, a pritom by aj pekne vyzeral a dobre zapadol do vašej záhrady?
V tom prípade by ste mali uvažovať o kompozitných materiáloch, ktoré v sebe spájajú prednosti oboch svojich “rodičov” – dreva a plastu. Vznikajú totiž z drevenej múčky, drvených pilín či celulózovej kaše, ktoré sa zmiešajú s nejakým polymerujícím plastom, a to polyetylénom, polypropylénom alebo s PVC (polyvinylchloridom) a vylisujú sa. Výsledok je pekný na pohľad, teplý na dotyk, a hlavne vydrží všetky rozmary počasia a nevyžaduje žiadnu údržbu. Takže s kľudom môžete zabudnúť na pravidelné každoročné olejovanie a penetráciu nutných pri drevených materiáloch.
Materiály budúcnosti
Hmoty, ktoré sme práve opísali, nesú medzinárodné označenie WPC – Wood Polymer Composites. Ide o vynález starý necelých dvadsať rokov a hovorí sa o ňom, že by v budúcnosti mohol nahradiť drevo ako stavebný materiál. Okrem povrchov terás (tzv. decking) a vonkajších obkladov budov z kompozitných materiálov môžu vyrábať ploty, besiedky, pergoly, záhradný nábytok a mnoho iného.
Na našom trhu so stavebninami nájdete WPC od niekoľkých výrobcov. Ak si však myslíte, že sú všetky rovnaké, hlboko by ste sa zmýlili. Hlavným rozdielom, ktorý jednotlivé materiály odlišuje, je jeho zloženie. O vlastnostiach týchto materiálov rozhoduje jednak druh použitého plastu a tiež podiel drevenej zložky. Vždy samozrejme záleží na spôsobe použitia, ale podľa našich skúseností vykazujú lepšie vlastnosti kompozitné materiály založené na PVC. Polyvinylchlorid má lepšie termodynamické vlastnosti ako iné plasty používané na tieto účely, najmä polyetylén a polypropylén. Tieto polyméry sú totiž mäkšie a výsledný materiál sa potom môže drobiť, je menej pevný a odolný proti nárazu či poškrabaniu.
Významnú úlohu hrá tiež podiel druhej zložky v kompozitu. Nemusí ísť vždy len o drevené piliny alebo drť, v niektorých prípadoch sa používajú aj celulózovej kaše či ryžové šupky. Ako ideálny sa javí pomer cca 50% PVC na 50% drevených pilín, ktorý zaručuje dostatočnú pevnosť materiálu aj vzhľad blízky drevu, výrobcovia uvádzajú napríklad pomery 70% dreva a 30% plastových polymérov, alebo 60% drevených vlákien a 40 polypropylénu, kde je výsledkom pomerne mäkký materiál s veľa plastovým vzhľadom.
U kvalitných materiálov sa rozhodne nemusíte báť, že vaša terasa bude vyzerať ako z plastiku. Môžeme garantovať, že rozdiel medzi drevenou terasou a terasou z WPC na prvý pohľad nespoznáte. Kompozity majú najčastejšie vzhľad drevených dosiek, ale niektorí výrobcovia ponúkajú aj iné tvary, najčastejšie štvorca. Existujú aj profily s nepravidelným drážkovaním napodobňujúcim štruktúru dreva.
Čím sú drevokompozity jedinečné
Podľa doterajších skúseností prevažujú výhody týchto materiálov výrazne nad nevýhodami: poskytujú úhľadný, rovný povrch, ktorý nechladí ani sa príliš nerozpáli slniečkom, navyše nešmýka, keď vystúpite z bazéna. Je príjemný na chôdzu naboso aj pre detské hry.
Nenapadajú ho škodcami, nekrúti sa a Pasta nepoškodí si z neho triesku, a hlavne nevyžaduje žiadnu impregnáciu, nátery a ďalšie údržbu, pretože nepodlieha rozkladu. Je veľmi odolný a trvanlivý, záruka uvádzanou väčšinou výrobcov je až 25 rokov. Tiež má minimálnu tepelnú rozťažnosť, takže nepatrné medzierky medzi doskami zostávajú po celý rok rovnaké. Jeho povrch nenaleptá soľ, chlór z bazéna ani vtáčí trus. A vďaka podielu plastu je samozrejme dokonale vodovzdorný.
Veľkou výhodou je ľahká, jednoduchá montáž, ktorú zvládne aj bežný kutil. Dosky pritom môžete skladať do rôznych geometrických tvarov. A ak sa niektorá časť predsa len poškodí, dá sa veľmi ľahko vymeniť.
Navyše nás môže tešiť, že tieto materiály sú šetrné k životnému prostrediu, využívajú totiž drevený odpad (piliny), alebo borovicové drevo zo stále obnovovaných lesov, a nepridávajú sa do nich spojivá, z ktorých by sa neskôr mohol uvoľňovať do ovzdušia toxický formaldehyd. Sú stopercentne recyklovateľné a predstavujú vynikajúcu alternatívu k tvrdým drevám ako je teak, ktoré sa používajú na terasy s bazénom, ale bohužiaľ sa táto drevina ťaží v ohrozených dažďových pralesoch.
Hlavnou výhodou WPC je jeho bezúdržbovosť. Kto poznal starosti so starostlivosťou o drevenú terasu, asi vie, o čom je reč. S terasou z kompozitných materiálov môžete s kľudom zabudnúť na každoročné olejovanie a penetračné nátery. Vonkajšiu plochu z WPC stačí len občas umyť vysokotlakovým čističom, prípadné škvrny odstránite špeciálnym čistiacim roztokom predávaným spolu s terasou.
Nevýhody WPC materiálov
Keď si zhrniete všetky vlastnosti WPC, zákonite sa vám vkradne do mysle otázka, či vôbec majú tieto materiály nejaké nevýhody. Jednou z nevýhod je možno to, že hoci kompozitné materiály vzhľadovo pripomínajú drevo, predsa len sa jedná o imitáciu. To by ale mohlo vadiť len tým nejrozhodnějším zástancom pravých prírodných materiálov, pretože kompozitu sú veľmi elegantné a pôsobí dobre v akomkoľvek kontexte.
Iné možnosti použitia
Ako prvá a najbežnejšia voľba, čím pokryť povrch terasy, sa ponúka drevo, ktoré však má ako prírodný materiál svoje limity. Môže “pracovať”, krútiť sa, nasiaknuť vodou, odštepovať sa na povrchu. Samozrejme existuje veľká škála rôznych druhov dreva, ktoré sa líšia cenami, mechanickými vlastnosťami i výdržou. V zásade je však potrebné drevo odborne konzervovať, zabezpečiť jeho kvalitné odvodnenie a neustále sledovať jeho stav. Časom sa z neho totiž impregnácia stráca
a drevo môže šednúť alebo rovno podliehať skaze.
Ďalšie materiály, ktorými si môžete terasu vydláždiť, sú napospol studené a nebudú už tak príjemné pre chôdzu naboso, povaľovanie na deke, alebo na batolení malých detí.
U keramickej dlažby si musíte najprv overiť, či sa vôbec hodí pre vonkajšie použitie. Záleží to na jej nasiakavosti a mrazuvzdornosti (tieto dve vlastnosti spolu súvisia, pretože ak dlažba ľahko nasiakne vodou, mráz spôsobí jej popraskanie), odolnosti proti opotrebeniu a protišmykovosť.
Betónová dlažba je lacná a môžete si ju zadovážiť v širokej škále farieb, ktoré dnes už úspešne imitujú kameň, tehly alebo keramiku. Vyrába sa impregnovaná, čo ju chráni proti rôznym typom znečistenia.
Dlažba z pálených tehál pôsobí na pohľad teplým, útulným, “stredomorským” dojmom a je dosť odolná, len sa na nej môžu objavovať takzvané výkvety (vykryštalizované soli).
A konečne dlažba z prírodného kameňa je zo všetkých možností najdrahšia, najelegantnejšia
a “najvznešenejšia”, avšak jej pokládka je náročnejšia.
Ceny kompozitných materiálov pre vonkajšie plochy patria k cenovo porovnateľným napríklad s exotickými drevami. Ich hlavnou prednosťou sú ale prakticky nulové náklady v budúcnosti na udržiavanie týchto plôch. Jednoduchá montáž a bohatý výber farieb potom z drevoplastových kompozitov robí ideálny materiál pre tvorivé ľudí s fantáziou, ktorí majú radi inovácie.
Category: Stavebníctvo